Moja deformácia majiteľky krbu je jasná. Kade chodím, všade vidím drevo - palivo. Palivo, ktoré si doma v krbe premieňam na teplo a pohodu.
V zmysle poznaj svojho nepriateľa, pokúsila som sa o pohľad na drevo z druhej strany - ako na nehorľavý materiál, resp. na to, čo robí z dreva nehorľavý materiál.
Neľahká úloha, ale v reálnom živote bežná vec.

Drevo odjakživa nachádzalo uplatnenie v stavebníctve. Práve tu ho bolo treba ošetriť a chrániť pred požiarmi. Známe sú ľudové stavby z dreva, ktoré pretvali roky - drevené kostoly, kúrie, mlyny, hámre alebo časti banských diel.
Drevo ako stavebný materiál má viacero výhod, ktorými predbieha ostatné novodobé stavebné materiály. Má výrazný psychosomatický vplyv na človeka, nízku energetickú náročnosť pri jeho získavaní a opracovávaní a tým aj nízky ekologický dopad. Na rozdiel od mnohých železobetónových a iných moderných stavieb pri drevenej stavbe je aj proces jej likvidácie ekonomický a ekologický. Prebieha  prostredníctvom biodegradácie, tzn. jednoducho starú stavbu rozložia drevokazné huby. A je to! Po drevenej stavbe nezostane ani stopy. Jediným problémom stavebníkov zostáva horľavosť dreva. Tá horľavosť, ktorú my majitelia krbov  vysoko podporujeme a iní sa ju snažia utlmiť.

Na ochramu dreva pred ohňom, sa v praxi používa veľmi pekné slovo - RETARDOVAŤ. Potom látky zabraňujúce horeniu sú RETARDÉRY horenia.

Retardácia dreva je známa už z antických čias, kedy sa na ochranu dreva používali anorganické soli. Starí Egypťania chránili drevo proti ohňu máčaním dreva vo vodných roztokoch kamencov. V 17. storočí ochraňovali drevené stavby hlinou a sadrou. Jozef II., ktorý chcel čeliť vtedy častým a ničivým požiarom, nariadil drevené stropy podbíjať rákosovými omietkami, aby sa zabránilo prehoreniu medzi poschodiami (tomuto kroku nerozumiem, možno to malo svoje opodstatnenie). Už v 18. storočí boli udelené prvé patenty na ochranné prostriedky na drevo proti ohňu (r.1735 za ochranný prostriedok z kamenca a bóraxu a v r. 1781 za roztok z anorganických solí).  V 19. storočí sa na ochranu začali používať amónne soli kyseliny fosforečnej, ktoré majú svoje miesto v ochrane dreva dodnes.

Prirodzené retardéry horenia, s ktorými sa stretávame aj my pri kúrení v krbe sú

• vlhkosť dreva - vlhké a čerstvé drevo horí zle. No v stavebníctve je tento retardér z praktického hľadiska nevyužiteľný. Drevo prirodzene vysychá.
• geometrický tvar dreva - odolnosť dreva voči zapáleniu, rýchlosť a intenzitu horenia určujú aj rozmery dreva hlavne hrúbka, dĺžka, priemer, počet hrán, uhly zaoblenia
• drevo si pomerne dlhý čas zachováva pri horení svoju stabilitu. Je to dané samotným procesom horenia dreva. V poslednej etape vlastného horenia vytvára drevo zuhoľnatenú vrstvu, ktorá má tzv. autoretardačný charakter. Pod touto vrstvou drevo nehorí a dokonca 15mm pod zhoreným povrchom je drevo úplne neporušené.

Od novodobých retardérov horenia sa vyžaduje nie len zabránenie procesu horenia, ale aj zníženie množstva splodín horenia a dokonca by mali upravovať aj ich toxicitu.
Retardéry horenia dreva rozdeľujú odborníci na 4 skupiny:

1. skupinu tvoria retardéry, ktoré pri horení uvoľňujú nehorľavé plyny práve vtedy kedy sa tvoria aj horľavé plyny, ako produkty rozkladu dreva. Tým nastáva riedenie horľavých plynov, znižuje sa ich koncentrácia a sťažuje sa ich zapálenie. Tieto retardéry sú na báze vodorozpustných roztokov anorganických solí a aplikujú sa náterom, máčaním alebo impregnáciou.
2. skupinu tvoria retardéry, ktoré kumulujú teplo z tepelného zdroja a takto ten zdroj "ochladzujú".
3. skupinu tvoria penotvorné retardéry horenia. Ich aplikácia je v súčasnosti najširšia.  V prvej etape pôsobenia tepla sa z tenkej vrstvy retardéru vytvorí niekoľko centimetrová pena. Tým sa oddiali povrch dreva od zdroja tepla. Okrem toho pena je veľmi zlý tepelný vodič a čím sa tiež znižuje ohrievanie dreva.
4. skupinu tvoria retardéry mechanického typu, ako sú napríklad špeciálne fólie a rôzne obklady dreva z nehorľavých materiálov.

Pre nás majiteľov krbov z tohoto prieskumu vychádzajú dva dôležité postrehy - návod ako chrániť drevené časti našich krbov (rímsy a obklady) a druhý poznatok, prečo nekúriť drevom ošetreným niektorým z retardérov.

Barbora Rigóová